STAR-RIDERS™ CZECH REPUBLIC

Už počas zimných chladných dní sme plánovali letnú dovolenku . Chceli sme ísť k moru , takže prvá voľba bola Chorvátsko . No neskoršie sme to s kamarátmi prehodnotili a zmenili na hory v Rumunsku a more v Bulharsku. Pred cestou som stihol urobiť údržbu . Olej v motore a tlmičoch a nové pneu . Na dobrodružstvo sa s nami dali Tomáš a Soňa na Honde Transalp .

1.deň
Podľa plánu máme skorý budíček , dávame kávu a o 5:30 hod. vyrážame. Počasie je nádherné , čistá obloha , teplota 19 st. Volíme trasu cez stred Slovenska , Prievidza , Zvolen , Rimavská Sobota. Cestovná rýchlosť je predpisová . Premávka do ôsmej hod. minimálna. Cez Maďarsko ťaháme mimo diaľnic , Miškolc , Debrecen . V jednom mestečku na svetelnej križovatke skočil pred auto , ktoré išlo pred Tomášom , na červenú chodec . Auto i Tomáš to len tak tak ubrzdili , ale my sme šmykom vrazili do Tomáša. Našťastie nie silno . Zlomený nosič bočného kufra a držiak ŠPZ . Vyriešili sme to sťahovacími gurtňami a páskami . Pokračujeme ďalej . Teplota postupne stúpa na 35 st. Prechod do Rumunska je skoro bez čakania , maďarská colnica je opustená . V Rumunsku sme o 14:30 hod. a ideme na Oradeu. Tam hľadáme výpadovku na Devu , cesta č. 76 /E 79/ . Krajina sa mení , pribúdajú kopce . Cesta je najprv kvalitná , postupne horšia , rozbitý asfalt až šotolina a ujazdený kameň . Niekoľko kilometrové jednosmerné úseky riadené semaformi . Cestovná rýchlosť sa rapídne znižuje . Viac stojíme ako ideme, a keď ideme , tak 30-40 km/h . Teplota vzduchu stále 35 st. Okolo 20-tej hod. v mestečku Beius nájdeme ubytko v penzione Vittoria za 23 € za izbu. Dávame si sprchu a večeru dovezenú zo Slovenska. A v záhradnej reštike rumunské čapované Ursus .
Prejdená vzdialenosť 586 km.

prvá benzinka v HU odpočinok pri nekonečnom prejazde Maďarskom porada nad mapou 2.deň
Vstávame o siedmej , iné časové pásmo ,takže o ôsmej. Káva v bare a raňajky z domu . 9:30 vyrážame , teplota 22 st. Pokračujeme po ceste E 79 smer Deva . Prechádzame pohorím Bihor , popri národnom parku Apuseni . Cesta je neskutočne zlá . Každá dedina je rozkopaná , semafory . Štrkové cesty sa striedajú s frézovaným asfaltom a na veľa miestach sa pracuje . Horský úsek cca 60 km , v prudkých stúpaniach a ostrých vracákoch je samá diera , hrby a šutre. Ideme na 1. -2. rýchlostný st. Je to zdĺhavé a únavné . Príroda je však úžasná , výhľady do hlbokých údolí a roklín. Až raz opravu tejto cesty dokončia , bude určite patriť k tým najkrajším v Rumunsku. Od mesta Brad nás prenasleduje búrka . Prechádzame Devu a cestou E 68 smerujeme na Sebes . Pred Sebesom nás búrka dohnala . Silný vietor , prachové víry , začína pršať . Odbočujeme na cestu č. 67C smer na Novaci . Za Sebesom v dedinke Sebesel sa ubytujeme v penzióne Faur , 20€ za izbu. Kým sa vybaľujeme a dávame sprchu , prestáva pršať . S pani domácou si dáme po kalíšku myjavskej slivky a ideme peši do dediny na večeru. Dali sme si nejakú miestnu špecialitu a pivko Sylva. Cestou naspäť si prezeráme miestny pravoslávny kostol . Nesmelo nazeráme dovnútra , je tam práve omša. Pred kostolom sú dve delá z 2. sv. vojny a pamätník vojakom . Obloha sa vyjasňuje ale v noci znova prichádza búrka .
Prejdená vzdialenosť 218 km.

raňajky v penzióne Vittoria prejazd dedinami pred pohorím Bihor zastávka v pohorí Bihor ubytovanie za Sebesom - Faur

3.deň
Po silnej búrke v noci ráno už len mrholí . V diaľke vidíme Transylvánské Alpy , sú v mrakoch a hmle . V penzióne si dáme raňajky a vyrážame na Transalpinu. Povrch cesty je striedavo horší a úplne super a cesta vedie lesom, údolím potoka a pomaly stúpa. Prechádzame okolo priehrady Oasa . Obloha sa vyjasňuje. Krása prírody kontrastuje s rómskymi osadami rozloženými popri rieke . V druhej polovici trasy k vrcholu je cesta strmšia , asfalt je kvalitný a zákruty ostré. Ideme tak 20-30 km/h , pred nami rozťahaná kolóna áut , takže nemá zmysel predbiehať . Aspoň máme čas sa kochať krásnymi výhľadmi. Začína byť chladno, ideme do mrakov . Vrchol prechádzame sedlom Urdele , v totálnej hmle , 2145 m. n. m. a 8 st. celzia. A popri ceste stánky so suvenírmi a tretkami . Po zídení k vrchov je znova teplo. Z Novaci ideme na Ramnicu Valcea a kúsok za odbočujeme vľavo na cestu 7C na Curtea de Arges . Tam nakúpime v Lidli a hľadáme ubytko . Najprv skúšame mimo hlavného ťahu . V zapadnutých dedinkách sa preplietame medzi kravami , ktoré sa práve vracajú úzkymi cestičkami z pasienkov domov . Je zaujímavé vidieť , ako postupne zo spoločného sprievodu každá kravka sama odbočí do svojho dvora . Trocha adrenalínu v podobe šmyku na kravskom lajne a už mierime späť do Curtea de Arges . Tam nachádzame penzión Valea Argesului s chatkami pre 4 os. za 8€/os. Večera z Lídlu a pálenka z domu.
Prejdená vzdialenosť 295 km.

raňajky pred Transalpinou rozprava s miestnymi romské stanové tábory na rázcestí Petrosani a Transalpina na Alpine , vrcholky boli v mrakoch na Alpine bolo chladno na Alpine pod Apinou , je jasné kam smerujú a majú už nabalené .,.

4.deň
Ráno si dáme raňajky v penzióne a platíme si tri noci. Takže vyrážame naľahko ďalej po ceste 7C –Transfagarašan . Obloha je jasná a teplo .
ranná káva na terase cesta na raňajky Nádherné , najprv nekonečné zátačky lesom , potom okolo priehrady , nádherné rokliny . Les postupne mizne a stúpame do skál . Vrcholky hôr sú v mrakoch ., ale miestami prekukne slnko . So stúpajúcou výškou a klesajúcou teplotou sa zmenšujú polomery zákrut. Všade je veľa turistov , niektorí bivakujú priamo na svahoch medzi skalami . Do ostrých vracákov a prudkého stúpania sa driapu motorky , autobusy aj cyklisti . Cesta cez vrchol prechádza tunelom v 2034m.n.m. Z tunela vychádzame na severnej strane , nádherný výhľad do doliny pod nami . Na tom mieste vznikajú známe fotky Fagarašanu . Klesáme dole , zátačky , zákruty a zahnuté cesty.
ten neporiadok urobili asi rumunské medvede ... akosi začína byť chladno , tak sa priobliekame severná strana Fagarašanu v pozadí pohorie Fagarašan Presun po rovine na západ na Sibiu , po E68 je v premávke a nudný. Trocha blúdenie po meste . Hľadáme skanzen Astra –skanzen ľudovej architektúry a remesiel . Je v južnej časti , na okraji mesta , pri jazere Dumbrava . Človek tam môže vojsť do každého domu, izby, vodného či veterného mlynu , alebo pravoslávneho kostola . Boli sme tam asi 3 hod. a aj tak sme nevideli všetko . V pohode sa tam dá stráviť aj celý deň. Sú tam obydlia z rôznych častí Rumunska a vraj väčšina z nich bola rozobratá a prenesená do skanzenu .

opäť v škole , tentokrát v rumunskej Po 20-tej hod. vyrážame naspäť , snažíme sa vyhnúť mestu a tak ideme vidiekom a dedinkami južne od Sibiu . Neuveriteľné kontrasty. Najprv uprostred polí niekoľko luxusných hotelových komplexov, ohradených betónovým plotom a pár metrov od nich osada ako zo stredoveku plná Rómov a kráv . Hneď ďalšia dedinka čistá, vybudovaná, pekné domy, kvetináče s kvetmi na balkónoch a v každom okne. Pýtame sa na cestu a pochopíme . Obyvatelia sú potomkovia nemeckých prisťahovalcov . Napájame sa na hlavný ťah ,cestu E81 a frčíme krásnym údolím popri rieke Olt. Zážitok kazí neskutočne hustá premávka , kamión za kamiónom v oboch smeroch , v podstate jedna súvislá kolóna dlhá 80 km až do Ramnicu Valcea . Po ceste párkrát stojíme na semafore. Cestu práve teraz frézujú a asfaltujú pri svetle reflektorov . Je po 22. hodine ! Potom znova cez dediny do Curtea de Arges . V penzióne sme tesne pred polnocou. Štamprlík , umyť a spať .
Prejdená vzdialenosť 327 km.



5. deň
Ďalšie krásne ráno . Pohľad na naše bývanie . A susedia so svojim fárom...
Dnes je náš cieľ hrad Bran . Z Curtey de Arges vyrážame o 10. hod. na západ po ceste 73C . Po 40-tich km rozbitých a hrboľatých vidieckych cestách cez hory, stáčame na sever , cez Campulung po ceste č. 73 smer na Bran . V Campulungu zažívame zaujímavý moment. Stojíme na jednej zo svetelných križovatiek na červenú , prví , asi 1,5m pred svetlami . Čakáme a čakáme už hodnú chvíľu a všímame si , ako na ostatných smeroch sa niekoľko krát vystriedajú červená a zelená , len my máme stále červenú. Niektorí vodiči za nami už trúbia . Jeden nám z okienka niečo rozhorčene po rumunsky vysvetľuje , potom spoza nás prechádza do vedľajšieho pruhu a odbočuje do iného smeru než pôvodne chcel . Tam sa po pár metroch asi otáča, pretože už o chvíľu odchádza z križovatky na zelenú . Zvažujem , že to po ňom zopakujem , ale nemám šancu sa vtlačiť s motorkou do vedľajšej narvanej kolóny , s agresívnymi vodičmi . V tom k nám doprostred križovatky prichádza starší pánko a naznačuje , aby sme sa posunuli viac do križovatky. Robím tak , a on ukazuje , že ešte. Tak sa posúvam až tak , že na svetlá už nevidím . Janka za mnou sa nahýba dozadu, aby na svetlá ako –tak videla . A hľa , naskakuje zelená a my pálime preč . Mali tam snímač , ktorý zaregistroval vozidlo ,až keď bolo priamo pod semaforom .

Kúsok za Campulungom zastavujeme pri mohyle 1. Sv. vojny . Ideme sa pozrieť dovnútra , do múzea.
to je on , ten v strede . Vlad Tepeš

Pokračujeme ďalej kvalitnou cestou , stúpame serpentínami do kopcov, krásne výhľady , údolia. Super cesta až do mesta Bran. Mestečko je preplnené turistami , motorkami a autami . Nájdeme parkovanie, prezlečieme sa a hor sa do davu ľudí medzi stánkami . Tam začína nekonečná rada na lístky na hrad . Po 1,5 hod. čakania vchádzame konečne do hradu . Hrad bol pekný . Členitý , veľa chodieb s vŕzgajúcimi schodiskami a malým nádvorím . Ale vďaka veľkým očakávaniam bol vlastne trocha sklamaním . Žiadna tajomná , či strašidelná atmosféra a spojenie s legendou Dracula je len obyčajný komerčný výmysel . Lepšie sa zamerať na samotnú históriu a fakty. Hrad dali vystavať nemecký rytieri z Brasova a slúžil ako obranná pevnosť od 13. storočia proti Osmanskej ríši . Na južnej strane pod hradom vidieť zvyšky mohutného hraničného múru so vstupnou bránou v miestach súčasnej asfaltovej cesty .

Po nasatí histórie sa vystrojíme a poďho naspäť , na juh , do Curtea de Arges . Znova si užívame krásnu cestu , výhľady do dolín , hory a zákruty . Premávka je hustá v oboch smeroch , niekde spomaľujú kolónu v prudkých klesaniach konské povozy . Sranda pohľad ako ide na čele kolóny kamiónov konský povoz s tmavou osádkou . Za Campulungom Tomáš a Soňa odbočujú doprava a idú kratšou , ale rozbitou a hrboľatou cestou cez hory . My pokračujeme ďalej na juh údolím na Pitesti . Úplne nová a široká cesta, ešte bez bieleho značenia . Tu vidíme asi najväčšie rómske gheto , v kuse asi 30 km . Keď zastavíme na semaforoch , na cestu sa k nám , aj ostatným autám zbiehajú polonahé , aj nahé deti a naťahujú ruky . Už sme si zvykli , že v Rumunsku vodiči v obci jazdia 70-80 km/h . Ale v tomto úseku frčali v obci 100-120 ! A to sa občas stalo , že z dvora na cestu sa náhle vyrútila krava , alebo prasátko . V Pitesti sa stáčame na sever a ideme po krásnej rovnej ceste , ktorá akoby ani nepatrila do Rumunska , až do Curtea de Arges. V penzióne sme pred 22. Hodinou.
Prejdená vzdialenosť 295 km.

...to sou ale panoramata , viď maminko ?

6.deň
Dnes komplet balíme a o 9.15 hod. vyrážame smerom k moru , Bulharsko . Krásne počasie , teplo už ráno. Ideme na juh , cez Pitesti , tam na diaľnicu smer na Bukurešť . Pred Bukurešťou plánujeme zísť z diaľnice na južný obchvat mesta a ísť ďalej na juh na Giurgiu cestou č. 5 . Ale už asi dva kilometre pred zjazdom je pravý pruh totálne ucpaný samými stojacimi kamiónmi a zísť na obchvat je nemožné . Chceme nájsť ďalšiu odbočku , ale akurát sa zamotáme do uličiek predmestia . Navigačné mapové podklady Rumunska sú všeobecne veľmi mizerné , na mojej navigácii mi nezobrazuje nič a Tomáš má na svojej len pár hlavných ulíc . A tak skoro ako celé Rumunsko , sa i tu riadime len značením , odhadom a intuíciou. Avšak kombinácia zlého , neprehľadného značenia /niektoré cedule sú doslova skované za kríkmi , alebo korunami stromov/ a hustej premávky nás postupne vedie až do centra. Teplota vzduchu 36 st. , prach , smrad a výfukový dym z čmúdiacich nákladiakov a autobusov. Hrôza! Peklo! A tak vlastne nechtiac prechádzame okolo druhej najväčšej budovy sveta , Paláca Parlamentu -Palatul Parlamentului . Píše sa o nej , že je ju vidieť aj z obežnej dráhy zeme ,a preto ju nemôže návštevník Bukurešti minúť . No neminuli sme. Raz sa tam ešte vrátime a urobíme si prehliadku . A tak skoro až na druhom konci mesta zastavujeme , rozbalíme mapu a hlavne zapnem mapy v Lumii. Janka dostane telefón do ruky a zozadu ma naviguje. A to už je iná pesnička . Darí sa nám postupne vymotať a po 1,5 hod. sa dostávame na výpadovku na Giurgiu , posledné rumunské mesto pred Bulharskom. Cesta je štvorprúdová , ide sa svižne . Hraničný prechod Giurgiu-Ruse prechádzame o 15,30 hod. a pokračujeme cestou E70 smer na Varnu. Cesta je vynikajúca, kvalitný povrch , ide sa svižne . Dediny 70 , mimo mesto 110 , aj tak nás 90 percent áut ešte predbieha .
Po nejakej dobe stojíme pri malom motoreste . Ako tak odpočívame vonku a pozeráme na hlavnú cestu , pár metrov pred nami sa odohrá nehoda. Dve bulharské plechovky predbieha V-strom , prvá plechovka náhle odbočuje doľava a kríži motorke cestu . Krátky šmyk a dosť tvrdý náraz do boku auta. Bežíme k nim , vodič aj spolujazdkyňa našťastie vstávajú sami . Janka so Soňou sa snažia spomaliť premávku , s Tomášom odťahujeme motorku z cesty na parkovisko . Moto je otlčená a olámaná ,ale ide naštartovať . Biker je v poriadku , ona má niečo s ramenom. Bulhari na plechovkách miznú preč . Po chvíli prichádza záchranka, neskôr aj polícia.
prvý obed v Bulharsku na tomto mieste sa stala nehoda
Pokračujeme ďalej , v meste Shumen nachádzame na diaľnicu na Varnu . Schádzame z nej na juh , na Provadiu . Ďalej bulharským vidiekom na Savu , Dolni Chiflik a Staro Oryahovo . Potom na juh cestou E 87 cez Obzor na Nesebar. Kvalita ciest je dobrá aj na vidieku . A vodiči tu jazdia rovnako šialene a rýchlo ako v Rumunsku. K moru prichádzame za šera a pri pláži na Slnečnom Brehu parkujeme po 22. hodine. Tomáš a Soňa idú peši hľadať ubytovanie , my s Jankou strážime motorky a batožinu . Pristavujú sa pri nás Slováci, rodinka z východu , potom manželský pár z Levíc . Trocha pokecáme . O 00,30 hod. sa vracajú Tomáš a Soňa. Sadáme na moto a ideme do komplexu Peters Houses , ktorý je od mora asi 1 kilometer. 15€ na noc , kuchynka, terasa , bazén, lehátka ,bar pri bazéne , uzavretý a strážený areál a parkovisko. Super. Vybaľujeme a o 01,30 líhame do postele.
Prejdená vzdialenosť 530 km.

7. – 10. Deň

Štyri dni v Bulharsku boli ako vymaľované . Jasno , 40 st. takže najviac času trávime na pláži a v mori . Naše ubytovanie je komplex malých bytoviek , so samostatným vstupom pre každý apartmán. A nachádza sa v tichej časti , mimo plážového ruchu . So správcom , Rusom Koljom a jeho dvoma pomocníkmi , Váňom a Sašom , občas utužujeme medzinárodné vzťahy pri myjavskej pálenke. Robíme si nočné prechádzky mestečkom , vidíme honosné a luxusné hotely , kasína . Vraj to všetko patrí ruskej mafii. V noci to tam vypadá ako malé Las Vegas . Jeden podvečer ideme autobusom do 7 km vzdialeného Nesebaru a túlame sa malebnými historickými uličkami . Pred hradbami mesta vyhráva pouličný umelec na gajdách . A keď po štyroch hodinách, o 23.tej hod. ideme naspäť , ešte tam vystrája. Ďalší deň si robíme výlet na juh do Prímorska. Je vidieť , že je to lacnejšia oblasť , dýcha to atmosférou socializmu.
Prejdená vzdialenosť 192 km.

na terase miestne taxíky Nessebar Nessebarský dudák v uličkách český kútik

Slnečno Brežný policajti areál nášho ubytka údržba dvakrát inak správcovský team Peters Hauses

11.deň
Vyrážame po 7-mej hod. a mierime späť do Rumunska . Ideme tou istou trasou , ako sem, pretože je najkratšia . Trocha sa motáme po vidieku , trocha diaľnica a hlavný ťah na Ruse , cesta E 70 . Na hraniciach sa hodinu pečieme na slnku v nekonečnom rade . V RU, v Giurgiu nejdeme na Bukurešť , pretože sa chceme vyhnúť premávke na obchvate a možnému zablúdeniu do mesta. Odbočujeme viac na západ , na cestu č. 5 B, a ďalej 61 . Cesta je trocha rozbitá, ale neuveriteľne hrboľatá. Trasie nás a nadskakujeme ,či ideme rýchlo, alebo pomaly . Znova praží slnko naplno , 37 st. Po urputných 80 km konečne vychádzame na diaľnicu na Pitesti .
na hraniciach BG-RU sme sa piekli vyše hodinu Máme v pláne prejsť znova cez Fagarašan a po ceste navštíviť hrad Poienari . Tak mierime znova na cestu č. 7 C . V Curtea de Arges si robíme malú pešiu prehliadku historickej časti kúpeľného mesta . Nádherné stavby zvonka aj zvnútra . Pri motorke nás osloví otecko so synčekom na rukách , že sa chcú na mašine odfotiť. Chlapča sa však rozplače ako drak , ale otec sa neúnavne snaží ho na motorku nanútiť. Za nami zastavujú rumunský policajti a vtedy si všímame , že stojíme v zákaze. Rýchlo sa obliekame. Policajti vidiac , aký cirkus robí otecko so synom , ani nevystúpia z auta, a my frčíme preč bez straty eura. Kúsok ďalej , v dedinke Corbeni , sa ubytujeme v penzióne Patricia , 25€ za izbu aj raňajkami.
Prejdená vzdialenosť 512 km.

v historickej časti kúpeľného mesta Curtea de Arges

12. deň
Raňajky máme dohodnuté na ôsmu . Balíme a vyrážame na sever , smer Transfagarašan . Po pár kilometroch vidíme kemp Dracula a nad ním , vysoko na skale je zrúcanina Poienari. Mal by to byť ten pravý Draculov hrad . Ale tiež je to len výmysel . V skutočnosti bol hrad strážnou hraničnou pevnosťou , kde bola vojenská posádka. Vlad Tepeš toto miesto párkrát navštívil , ako vládca . Ale neprebýval tu. Parkujeme v kempe, prezliekame sa a poďho si zašportovať . 1482 strmých schodov , 500 výškových metrov a sme tam . Hore je nádherný výhľad do roklín pod nami . Stretávame tam Slováka žijúceho v Prahe , ktorý cestuje do Rumunska už niekoľko rokov a píše o tom knihy . Dáva nám pár tipov a do budúcna kontakt na seba .

hrad Poieanari čaká nás 1480 schodov a sme hore , bola to fuška Pokračujeme ďalej , znova si užívame cestu, okolitú prírodu, výhľady. Často stojíme a fotíme . Je teplo a polojasno , ale vrcholky hôr sú v hmle . Vchádzame do vrcholového tunela a vychádzame na severnej strane do hustej hmly. Biela tma. Mrholí . Teplota klesla na 6 st. Nevidím okraje cesty, ani obrysy auta , ktoré je pred nami 2 metre. Slabo vidím len jeho zadné svetlá. Držím sa za ním a pomaly klesáme 5 km/hod . Dole teplota stúpa na 13 st. Pred Sibiu sa zohrievame pri polievke . Je zamračené a striedavo prší a mrholí, tak dávame nepremoky a pokračujeme nudným presunom obchvatom okolo Sibiu , Sebes a diaľnicou na Devu .
Fagarašan

Smerujeme na Arad po ceste č. E 68. Je chladno, sme prefúkaní a hladní. Začína sa stmievať . Zastavujeme pri malom motoreste , pri ceste. Majú už zavreté ,ale starší pánko vonku nám ukazuje aby sme zostali . Jeho manželka nám uvarí hovädzí vývar a my sa troška zohrejeme. Pokračujeme len chvíľu a v dedinke Gothatea zostávame v rodinnom penzióne Elis za 25 €/izba s raňajkami . Ešte nemáme poriadne ani zaparkované vo dvore , a už pán domáci nám dáva vonku na stôl malú fľašku domácej bylinkovej . Musím uznať , že bola dobrá . Na oplátku ho ponúkam našou. Ešte vonku chvíľu kecáme a plánujeme nasledujúci deň .
Prejdená vzdialenosť 309 km.
popíjame pálenku od domácích ráno v deň návratu domov , na dvore rodinného penziónu Elis

13. deň
Mali sme raňajky dohodnuté na siedmu , ale pani domáca zaspala . Vstáva o siedmej a rýchlo robí omeletu a kávu . Vyrážame 7.30 smer Arad , je 12 st. polooblačno. Cesta E 68 je kvalitná , pekná . Vedie údolím rieky Mureš medzi kopcami . Neskôr pred Aradom sa krajina mení na rovinatú. Arad obchádzame obchvatom a napájame sa na diaľnicu A 1 na HU. Ďalej už len nekonečná diaľnica a nekonečnejšia rovina . Po tých horách v RU je to zvláštny pocit apatie a nudy. Doma pred garážou parkujeme o 18.30 hod.
Prejdená vzdialenosť 635 km.
Rumunsko je pre nás krajina kontrastov a má čo ponúknuť každému. Nádherná príroda , hory aj more. Starobylé pamiatky , rázovité domčeky, luxus v rekreačných rezortoch aj dedinky a miesta ako z 19. storočia . Konské povozy ako bežná súčasť cestnej premávky, pastieri s kravami kde sa pozrieš. skoro v každom dvore. Táto cesta splnila naše objaviteľské i dobrodružné očakávania a navnadila nás na ďalšiu návštevu tejto krajiny.
Janka a Pompe

Pompe, jak jsem to četl, tak jsi vydal tím psaním ze sebe skoro všechno. Krásný cestopis!!! Vzpomínal jsem na naše podobné zážitky ze stejných úseků. Např. z Curtea de A do Campulungu jsme toho měli až až a tolik nadávek jsem nevyslovil ani z Transalpiny do Petrosani, kde žádná cesta nebyla. Vidím, že jste to prožívali stejně.
Byli jste dost odvážní jet cestami a necestami na čopru. Havně, že se nic nestalo. Ty památky jsou krásné, ale jak vidím z fotek ani nejsou zanedbané. Cigošů habakuk, ale řekl bych, že toto jsou ti praví rómi. A ne jak si tak nechají říkat čeští cigáni.
Koukal jsem, že i doutník přišel vhod.

A prosím Tě nebalamuť tady čtenáře, že pan Drakula je výmysl. My jsme ho tam cítěli, večer viděli a dokonce jsme s ním mluvili, ač jsme na hradě nebyli. Určitě tam byl, je a bude. Je fakt, že už je dost starý, ale za to má dost potomků. Protože mi pořád někdo z nich pije krev.

Pěkně, pěkně, Pompe a Janka. Pěkné čtení. Palec nahoru.